Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú kresťanom
pripomenúť tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie. Bohoslužby Veľkého
piatka sa začínajú čítaním Dvanástich strastných evanjelií. Tieto
biblické úryvky veriacim v chronologickom poradí približujú udalosti
pred ukrižovaním Christa, jeho nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade,
zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na
Golgotu, ale aj samotné utrpenie a smrť na kríži. Smútočný charakter
bohoslužieb Veľkého piatka umocňuje i vynesenie doprostred chrámu
takzvanej plaščenice – plátna s vyobrazením sňatia Christa z kríža a
jeho uloženia do hrobu.
Pochovanie Christa a jeho zostúpenie do pekla je obsahom bohoslužieb
Veľkej soboty. Od Veľkého piatka až do nedele Vzkriesenia sa na znak
úcty voči utrpeniu a smrti Isusa Christa v pravoslávnych chrámoch
nezvoní na zvonoch.
V pravoslávnom svete je sviatok Christovho Zmŕtvychvstania nazývaný Pascha najdôležitejším sviatkom cirkevného roka. "Cirkev
si v ňom modlitebne pripomína a sprítomňuje významnú biblickú udalosť –
Isus Christos, ktorý svojou smrťou vykúpil hriechy ľudstva, vstal z
mŕtvych. Podľa Svätého Písma bol ukrižovaný a zomrel na kríži na
Golgote. Následne bol najbližšími učeníkmi a nasledovníkmi pochovaný do
hrobu a na tretí deň vstal z mŕtvych," povedal Kuzmyk. Táto biblická
udalosť znamená pre kresťanov víťazstvo Bohočloveka Isusa Christa nad
hriechom i smrťou a počiatok nového života. Samotné slovo 'Pascha'
znamená 'Prechod'. "Pre kresťanov má osobitný význam – znamená prechod od smrti k večnému životu s Christom," uviedol Kuzmyk.
Slávnostná bohoslužba Paschy, nazývaná Utreňa zmŕtvychvstania, sa začína
spravidla v noci alebo v skorých ranných hodinách a má radostný
charakter. "Počas bohoslužby mnohokrát zaznieva paschálny pozdrav
Christos voskrese - Christos vstal z mŕtvych, na ktorý veriaci
odpovedajú slovami Voistinu voskrese - Skutočne vstal z mŕtvych. Týmito
slovami sa pozdravujú počas nasledujúcich 40 dní veľkonočného obdobia,
čím potvrdzujú vieru pravoslávnej cirkvi vo vzkrieseného Christa ako
jednu z hlavných doktrín kresťanstva," vysvetlil Kuzmyk. Po svätej
liturgii kňazi zvyčajne požehnávajú pokrmy - syr, maslo, vajcia a mäso,
ako aj sladký koláč, príznačne nazývaný pascha.